okt 4, 2021
355 Views
Komentáre vypnuté na Svoju milovanú, krásnu a ošarpanú kanceláriu som vymenil za coworking.

Svoju milovanú, krásnu a ošarpanú kanceláriu som vymenil za coworking.

Written by

Moji známi sa mi snažili naliať rozum do hlavy, odborníci na všetko, že skús coworking. A ja v hlave, že či som ja kávičkár, čo nemá, čo robiť.

Každé ráno, keď som vstal z postele, mi prebehla hlavou rovnaká myšlienka. Zase idem na to miesto, miesto hrôzy a nepokoja. Do svojej kancelárie. Ako taká naivka som sa každé ráno túto myšlienku snažil pochovať, a nahovaral si aký som šťastný človek, že práve ja som majiteľ svojej ošarpanej kancelárie. Mať vlastnú kanceláriu v Bratislave je predsa luxus a ja som ten najšťastnejší človek na svete. No cesta do práce mi vždy túto idylku pokazila. Keď som sa dostal do mestskej časti, kde sa aj muchy otáčali a ja som vedel, že musím dobrých 10 minút ešte pokračovať, bolo to romantické. Veľa mojich známych sa mi snažili naliať rozum do hlavy, odborníci na všetko, že skús coworking. Z úst mi vyšlo milé, veľmi úprimné ďakujem a v hlave mi behal scenár, že kde sa ja budem tlačiť s tými, čo hovoria, že pracujú, pritom tri hodiny kávičkujú, následne postnú dve storky ako sa im v zdieľanej kancelárii pracuje a idú domov. Zbohatlíci, ktorí si nič nezarobili sami a tam ja nepatrím.

Ja patrím do svojej ošarpanej kancelárie. Keď už som prešiel všetky bratislavské doliny, kotliny a veľhory, konečne som do nej dorazil. Svojou tvrdou prácou som si zarobil a mohol si dovoliť okrem vlastnej kancelárie aj na jedna dvojku fábiu, takže tá cesta nie je až tak hrozná. Dnes mám dôležité stretnutia, som riadne vyfešákovaný, pretože prvý dojem neurobíš na druhý krát. Vyberám z toho svojho fára noťas, obed, nejaké papiere a hrdo vchádzam do svojho rodiska úspechu.

Čľup. A sakra, včera sa mestom previala poriadna letná búrka a ja som zabudol, že strecha na schodisku vyzerá ako cedník na cestovinu. Všade samá mláčka. Ale teraz už na to len tak ľahko nezabudnem, stojím v mokrých gatiach, ktoré vyzerajú ako keby mi trošku ušlo. Vďaka esencii blata vo vode, to mohla byť aj veľká nielen malá potreba. Hovoril som vám aký som vyfešákovaný, kvôli pracovnému stretnutiu, aby som zaujal? Myslím, že s týmto outfitom na mňa len tak nezabudnú. No po prekonaní všetkých prekážok na ceste, otváram dvere. A som vo svojej útulnej kancelárii. Načo by mi bol nejaký coworking Bratislava?

Prvá cesta vedie k mojej najlepšej spoločníčke, ktorá mi tu spríjemňuje pracovný deň – kanvici. Naberiem vody, trošku trvá kým to začne bublať, medzitým štartujem noťas. Vraciam sa dva kroky späť k magickej poličke, otváram nádobu s neskou a kukám do prázdna. No ok to prežijem a dám si čaj, veď aj tak som chcel kávu obmedziť. Žalúdok a črevá sa luhujú v sáčku, dnes by sa mi síce viac hodil sila mysle, ale neuveríte aj tá krabička zívala prázdnotou. 

Hneď ráno mám dôležitú úlohu, nažhaviť tlačiareň do takého módu, aby papier nežuvala a nežrala. Musím vytlačiť zmluvy na podpis a vzhľadom k tomu, že vyzerám ako keby som sa, veď viete čo, nemusel, by som im dať papiere, ako keby ich krava pred tým mala na raňajky, len zistila, že jej nechutia, tak mi ich nechala. Mám dobrú chvíľu, tlačiareň spolupracuje, tri šmíraky prešli jak po masle. Som šťastný muž. Teda bol som, šuflíček s kancelárskym papierom prázdny. Pozrel som do hora, že si troška kultivovane ponadávam, no vidím zatečený strop, tak kričím, dupem a vykrikujem škaredé nadávky.

Po tom ako som sa ukludnil, sadám do svojho fára, rýchlo kúpiť papier a ak nebudú zápchy možno aj pre druhé nohavice. Cesty sú výnimočne prejazdné tak, že môžem porušovať rýchlosť. Nevídané, zamyslím sa čím to je a v tom si uvedomím, že len ja som taký somár a pracujem cez sviatok. A som bez papiera, bez zmlúv a asi aj bez peňazí. Môj čiernobiely svet oživil len farebný billboard, kancelárie na prenájom váš HubHub s prístupom 24/7 a 365 dní v roku. Moja hlava je natoľko inteligentná, že mi napadlo, tam určite disponujú papierom aj tlačiarňou, ktorá tlačí a nežuje.

Coworking Bratislava pozerám na nápis na dverách a plný predsudkov vchádzam dnu. Všade sucho, žiadne mláky, prekvapivo necítim žiadne zatuchliny a do konca tu je ticho, všetci makajú. Išiel som na recepciu, kde mi ako prvé ponúkli kávu, zamiloval sa tu do toho. Majú aj cappuccino, bola to láska na prvý pohľad. V hlave som mal naplánovanú vetu, prosím vás vytlačili, by ste mi tieto dokumenty, samozrejme za to zaplatím. Miesto toho zo mňa vypadlo, aké kancelárie na prenájom máte a ktorú si môžem zobrať ihneď?

Bolo to moje najlepšie rozhodnutie, teraz ma len trápi ako predám zatuchnutú kanceláriu na konci sveta?

 

Article Categories:
Ako na to